lekcia do zivota... Pred chvilou som mal taky zablesk, spomienku na davne detstvo. Uplne necakane... ...pozeral som prave Ivanovo Detstvo, zrazu sa mi vynoril obraz betonoveho muriku. Hrali sme schovavacku, betonovy murik bolo to miesto kde hladac pocital a kde musel opacopacovat tych ktorych najde alebo naopak kde mohli opacopacovat jeho. Dopocital som a akonahle som sa otocil a spravil krok, spoza alebo z vrchu murika ma niekto opacopacoval :) Prislo mi to uplne genialne, aj dnes ked som si na to takto spomenul, musim uznat ze to bolo nieco uplne nadcasove a pravdepodobne to malo nasledky...ten neznamy mi ukazal ze existuje uplne iny styl uvazovania, mne prislo samozrejme ist sa schovat co najdalej, kde ma nikto nebude moct vidiet a najst...a aha, da sa spravit nieco uplne necakane a pri tom tak jednoduche a ucinne, to ze sa to moze zdar nefer, nespravodlive, podle a zle - JE JEDNO! Na take veci sa dnes nehra...
Myslim ze vela ludom chyba schopnost vidiet aj alternativy, vo svojej akejsi zadubenosti vidia len ciernobielo...asi sa malo hraju...ludia by sa mali viac hrat! (Len nie na vojakov)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára