piatok 7. januára 2005

Ako som nebol v lekarni

Rano som sa rozhodol... ...ze si kupim ginkgo.
Ocakavam od toho minimalne placebo efekt (v kutiku duse ale obrovsky prival energie a extremne zlepsenie pamete). Blizko pri dome, cca 300 metrov, mame novu lekaren takze sa tam plny ocakavani vyberam.

Zatvorene.

Nevadi, nedaleko od nej, asi 500 metrov je dalsia. Sil mam uz sice pomenej - 300 metrov hned z rana ma vycerpalo ale tuzba po tabletkach je silnejsia.

Zatvorene.

Rozmyslam co by som robil keby som bol stary clovek co nevladze chodit (vlastne som ani nevladal chodit) a surne potrebuje lieky. Celkom blbe ze obe lekarne v okoli su zatvorene.

Odhodlavam sa na dalsiu cestu na terasu, asi dalsich 500 metrov, kde by mala byt dalsia lekaren. Kracam po terase a spominam si ze sa asi od mojich dvoch rokov vobec nezmenila. Tie iste old school obchody, tie iste vyklady a stare zozltnute veci v nich.
A ziadna lekaren...pamet ma sklamala. Na konci terasy dlhej ako cinsky mur vidim cajovy obchod. Hura aspon nieco.

Otvaracie hodiny - od 15 : 00

Rozmyslam kde na blizku je dalsia lekaren. Odhodlavam sa na dalsiu dlhu cestu, asi 3/4 kilometra. Cestou snivam o vlastnom aute...ako parkujem pred lekarnou.

Konecne dorazam k tretej lekarni - zatvorene, supis tovaru.
Rozmyslam aky je dnes den, ci nahodou neni vikend alebo sviatok...

Domov idem autobusom. Stojim na zastavke a zrazu - oproti cez ulicu velky napis LEKAREN.

Fatamorgana, je to cukraren.

Konecne doma. Unaveny, zniceny, spoteny si spominam ze mamina je doktorka.
Napadla ma super vec. Zavolam jej a poviem nech mi donese ginkgo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára