Den druhy

8. augusta 2007 Rano sme dosli do Lvova. Pekna stanica. Pred Lvovom krasny pohlad z vlaku...vsade opar, chalupky, kone...ozaj pekne rano. Skoda ze cestujeme furt v noci, prichadzame o pekne prostredie. Tesne pred Lvovom som este z vlaku videl nastupenych vojakov, vyzlecenych do pol pasa ako nastupeni stoja.

V Lvove sme pozreli okolie ale boli sme unaveni takze sme rychlo zakaprili v parku pri detskom ihrisku a driemali. Ukrajinci seru a mocia hocikde ich napadne, na uliciach je vela hovien a zapach mocu. Zachody zvacsa turecke co je humus, o vlaku uz ani nehovorim...spinave, na zemi niekolko centimetrova vrstva mocu. Sli sme do slusne vyzerajucej restauracie na pivo dufajuc ze budu mat ok toalety. Mali jednu spolocnu, hned tesne za barom aby sme sa vzajomne pekne poculi. WC bolo ok az na to ze tam nebola misa...ale lepsie ako turecke.

Pred odjazdom stretavame nejakych poliakov ktori prave kupili 3 spiatocne listky az do Simferopola...kupe...zevraj treba skusat rozne pokladne...je v tom bordel.

Vecer odchadzame do Odessy. Mame plackartnyj vagon co je na rozdiel od vcerajsieho cistejsi, lepsie vyzerajuci vozen a co je hlavne – kazdy ma miesto na spanie. Lozka su platene nie kozene takze sa na tom clovek tak nepoti. Aj cestujuci su „vyssia trieda“. Turisti, rodinky s detmi...dvaja cesi...francuz Rašdí. Hrame karty a otvaram domacu slivovicu. Ponukame aj francuza – nechce lebo na druhy den v Odesse ma pracu. Robi na francuzkej ambasade v Kyjeve. Cechovi slivovica chutila, ceske zevraj tiez ale tvarila sa trochu divne. Ponukol som jej radsej nealko, co ju potesilo. Slivovicu sme rychlo vypili, k tomu tradicny podkarpatsky napoj od cechov, nakoniec nieco od mladych ukrajincov s ktorymi sme sa dali do reci kedze tiez pili. Vsetko sme zakoncili vodkou kupenou v restauracnom vozni za 25 hrivien. Bola dobra, jemna s paprickami. Stretol som dalsieho ukrajinca ktory prezmenu vravel ze Odessa je ok pokial moc nebudem ukazovat peniaze ale ze krym je zly. Uvidime, som zvedavy ako to bude v skutocnosti. V Odesse si zevraj mame dat pozor na zobrakov pred ktorymi ked ukazeme ze mame viac penazi – dojdu banditi a okradnu nas.

Cesta bola opat zaujimava, pridal sa k nam este jeden poliak. Nevedel ako sa vola Samo tak vravel ze mam zavolat „ten friend“ a prstami ukazoval okuliare. Bol srandovny, mal syna ktory z otecka dost nechapal  Zaspal som. Zobudil som sa na to ze ze Samo tu nie je. Celkom som sa zlakol a zacal patrat. Peta som nijakym sposobom nedokazal zobudit. Ukrajinci nevedeli....vsetci ostatni spali. Nakoniec sa Samo objavil vo dverach, zevraj bol vonku – kecal s vojakmi. Aby sme nerusili ostatnych sli sme spat aj my.



- Den prvy - Obsah - Den treti
- Galeria