knox stále bloguje...: Den prvy

7. augusta 2007 V Bratislave nastupujeme do vlaku iduceho do Kosic. Studentsky listok za 297 sk. V kupe sme s jednym clovekom. Neznamy sa javi ako velmi dobry cestujuci, neprehovoril ani slovo – zvacsa driemal. Popijame najpv borovicku potom malinovicu – cesta je teda prijemna. V Kosiciach vyjdeme na 10 minut pred stanicu. Peto si chce pozret mesto tak bezi 5 minut smerom do centra a spat. Potom prestupujeme na vlak do Ciernej nad Tisou.

V Ciernej nad Tisou vystupujeme do davov ciganov. Na stanici je stylova vyzdoba. Teta za pokladnou sa tvari ze tam neni ani ona ani rad ludi...zacina mi to uz pripadat celkom ukrajinsky. Par minut pred odchodom vlaku zacina predavat listky. Ideme do Chopu za 62 sk. Prechod cez hranicu bol zaujimavy, zrazu sme videli len ako masa ludi sprintuje z vlaku. Sli sme teda za nimi, do vlaku nastupili vojaci a prehladavali vlak...dost hlasno. V Chope sme dostali od peknej colnicky tlacivo, vypisali a bez problemov presli do Chopu. Stanica bola fascinujuca, vnutri lietali holuby.

Nadisiel obavany okamih – kupa listkov. Chceli sme Simferopol na Kryme. Ponukla nam listok LUX za vyse 500 hrivien jednosmerny. Volovina. Sli sme teda na informacie kde nam povedali ze normalne listky budu 14. augusta. Spytali sme sa na Lvov – zevraj su, na zajtra a kazdy bude v inom vagone. Co uz. Sli sme teda zamenit peniaze a pripravit sa na noc v Chope. Planovali sme prespat pred stanicou alebo vnutri na nejakych lavickach. Potom sme sli kupit listky...pri dalsej pokladni nam povedala ze vlak ide uz vecer. Takze prvy stretnutie s chaosom na ukrajinskych zelezniciach. Kupili sme teda rovno listky dokonca do lvova a odtial do odessy, vlak siel nieco po desiatej hodine.

Boli sme radi tak sme sli na pivo. Stretli sme juhoafricanku Julliet hovoriacu perfektne rusky...este pri pokladni nam trochu vypomahala s kupou listkou. Sli sme s nou pozriet kostol. Bol nic moc ale odfotil som pri nom zaujimavy pomnik. Potom sme sli na pivo. Juhoafricanka je zaujimava, okrem rustiny vie este anglicky, nejaky africky jazyk, trochu nemecky a francuzky a citaj hebrejcinu. Cestuje do Kyjeva. Sama. Ked sme sedeli na pivku prihovoril sa k nam nejaky nabuchany ukrajinec. Samo sa s nim dal do reci, pytal sa ho ci bol v afganistane a ci tam niekoho zabil. Tvrdil ze ano, ze musel inak by zabili jeho tvaril sa pri tom drsne. Nepripadal mi moc doveryhodne a sympaticky. Odprevadil nas k vlaku.

Nasli sme svoj vozen kde nam pri nastupe sprievodca hovori ze si mame sadnut kde bude volne. Vozen plny ukrajincov iducich zo sichty, taka nizsia vrstva, chudoba, alkoholici. Zhrozeni sme presli az na koniec kde nastastie bolo volne medzi troma ukrajincami.

Dvaja mladi Žeňa a Míťa, treti bol stary Míša. Boli strasne mili, ponukli nam pivo a nejake jedlo, Vylozili sme teda aj nase jedlo a spolocne sme pili a hodovali. Vraveli ze u nich neexistuje nieco take ako to je moje a to je tvoje...vsetko na stole je NASE...sme jedna skupina, grupa...krasa. Celkom sme si rozumeli, zakarpatska ukrajina fajn. Neskor sme sa dozvedeli ze mlady Žeňa ma 30...vyzeral tak o 10 mladsie. Miša mal 47...aj ked vyzeral tak na 60-65. Dalej sme sa dozvedeli ze za Cernobyl mozu americania, bolo to to iste ako dvojicky...spravili to aby rozvratili Sojuz. Dalej ze v ukrajinskych cigaretach za cca 7 sk je este kvalitnejsi tabak ako v malborkach. Žeňa ma varoval pred Odessou, udajne to je Chicago ukrajiny...vela banditov. Samovi hovoril nieco o policajtoch, ze su to celkom kurvy...jeho kamarata zobrali na ulici za to ze tam mocil a strcili do vazby. Zadrziavacia lehota na ukrajine neni 24 hodin ako u nas ale 40 dni (!!!) udajne to nebola prechadzka ruzovou zahradou aj ked s ruzovou farbou to nieco spolocne malo...zevraj tam zazil rozne nepekne analne veci. Ked sme sli spat bolo vsade vela pivovych flasiek...ozaj krasna cesta.