Den treti

9. augusta 2007 Sme v Odesse – kupujeme listok do Simferopola bez nejakych problemov. Kukli sme mesto, resp. okolie stanice. Potom trolejbusom za 0,5H k moru. Kukli sme pristav a konecne sa sli okupat v mori. Osprchoval som sa na plazi za 0,5H. Potom sme sli spat ku stanici, kupili za 5 hrivien hot-dog v labaši. Je to placka a v nej parok, hranolky, kapusta, mrkva, majoneza, uhorka, ...? Je to dost dobre. Hot-dog znamena na ukrajine parok, chvilu mi trvalo kym som si nato zvykol. Sli sme to zjest do parku, vsade bolo vela psov, nedaleko od nas srala nejaka ukrajincanka...normalne medzi ludmi v parku. Potom ma zlakala toaleta v McDonalde...chvilu som musel cakat v rade ale stalo to zato. Prvy skutocne domaci, plnohodnotny, civilizovany hajzel. Predsa len je na nieco ten McDonald dobry.
Potom sme sa stretli s Valerijou, Samovou kamoskou z netu. Pocas rozhovoru s nou ma 4 krat osral vtak. Lave plece, prave plece, karimatka, ruksak. Zaujimave.

Na stanicu sme prisli tesne pred odjazdom vlaku...nastupili do obscijneho vagona a nenasli miesto. Prisadli sme teda tam kde bolo aspon trosku miesta. Teta nas nechcela pustit ale mala smolu. Nuz tato cesta bola poprvy krat neprijemna. Malo miesta, odporni ludia, alkoholici, nabuchany typek s velkym nozom, zakrvaveny chlap, ...pravidelne obchadzky policajtov...na jednej stanici sme stali dlhsie a vonku vsade blikali majaky...neprijemne.

Teta a ujo nas vyhadzuju, ze si chcu lahnut. Asi nechapu ze vo vozni je je navyse minimalne 30 ludi a ze to je poziadavka hodna uderu bejzbalkou. Teta bola tucna trubka, ujo asi 40 kilovy korejsky miesanec...brutalne strhany zivotom, vyzeral akoby mal kazdu chvilu umret. Nepoznal slovensko, poznal ceskoslovensko co je podla neho spolocny stat cechov a poliakov. Nikdy nezabudnem ako otvaral okno, zavesil sa na lozka, nohami sa zaprel do okna a poskakovanim sprevadzanym hrdelnym vykrikom otvoril neotvoritelne okno.

Stari zaspali – malu dcerku mali v prdeli...spala na kusku lozka, potom jej padla na hlavu flaska a obliala ju...zvysok cesty spala po sediacky.



- Den druhy - Obsah - Den stvrty
- Galeria