Na zastavke sme sedeli strasne dlho a hladeli na napchate autobusy. Do kazdeho sa napchal tak 1, maximalne 2 ludia. Pre nas troch s batohmi nebola sanca, za taxik sa nam nechcelo platit tak sme sa rozhodli ze Chersones odpada...sli sme do Bakčisaraja. Listok nejake 3H. Chceli sme nieco na pitie ale ceny v okoli stanice nechutne odpudzujuce. Sli sme kusok dalej a nasli zatvoreny supermarket. Asi len na ukrajine sa moze supermarket otvarat v pracovne dni od 10:00. Sli sme na autobusovu stanicu a kupili aspon 0,5L pomarancoveho dzusu za 2H co sa mi zdalo jedina ako tak rozumna cena.
Jazda vo vlaku bola dost blba...strasne dlho sme cakali za Sevastopolom...aspon sme videli dalsie vojenske lode aj ponorky. Tety konduktorky nam povedali kde Bakčisaraj. Kupil som si 2L mineralky za 2,5H, kukli sme odchody vlakov na Simferopol...vyzeralo to ze by nemal byt problem. Samo opat raz prebral iniciativu a povedal ze za marsutku platit nebude, ze je to maximalne tri kilometre. Sli sme teda po hlavnej ceste, pytali sme sa najprv chalana v zigulaku ktory nas poslal dalej rovno, potom podozriveho pana ktory nam zacal podozrivo presne opisovat cestu dokonca siel kusok s nami. Poradil nam nejaku skratku...podozrivu. Myslel som ze nas poslal do pasce kde budu jeho komplici a ozbijaju nas. Mali sme ist stale rovno, vyjst na kopec a ist marsutkou za 1H. Sli sme rovno ale pod kopcom som zbadal tabulu ze chansky dvorec je inym smerom. Takze to bol slusny ojebavac...kusok za tabulou sme sa spytali nejakej zeny a povedala ze to je rovno, maximalne jeden kilometer. Cestou som odfotil stylovy plot.
Zachvilocku sme tam boli, pozreli, pofotili. Celkom pekne, hlavne okolite skaly... Vstup do jednej casti palaca stal 10H – bolo tam nejake muzeum, kaslali sme na to a sli do obchodu. Malinka (asi 15cm priemer) pizza, resp. taky vacsi, tlstejsi a chutnejsi pizza rozok 1,5H, 1,5L citronovej mineralky Master Fruit 2,5H. (Bola hnusna.) Peto kupil nejaku rybaciu konzervu, dost velku za 1,9H...na prvy pohlad riadny humus, uplne blato. Bez chuti, akurat to pachlo po rybacine. Podla mna pomlety odpad...
Rozhodli sme sa vyskriabat na tie krasne skaly nad mestom. Bolo to lahsie ako som myslel...po ceste hore sme zbadali ze v meste zacalo prsat a blizilo sa to na nas...krasny pohlad na lejak priblizujuci sa udolim. Akurat sme stihli vbehnut pod skalny previs a zacalo liat. Pod mohutnym previsom bolo pekne utulne, spolocnost nam robila modlivka.
Ked prestalo sli sme uplne navrch do lesov. Nadherna cesta, nadherne vyhlady...cestou sme nazbierali nejake kamene s otlacenymi muslami a neviem cim, odbornym nazvom zevraj fosilie. Celkom pekny suvenir a zadarmo. Kochali sme sa vyhladmi, lozili po skalach...potom rozlozili stan na peknom mieste kde by mohol byt pekny vychod slnka kebyze si privstanem. Kukli sme zapad slnka, bol taky normalny...pozerali sme sa na pasuce teren-kozy, kone a kravy...chvilu este kecali a sli spat.
Par minut po zalahnuti Peto pocul nejake vevericky okolo stanu a zacal tlieskat...celkom vtipne. Samo uz potom zevraj poriadne nezaspal, mna to tiez trochu vyhodilo z rytmu.
- Den desiaty - Obsah - Den dvanasty
- Galeria
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára