navsteva mojej babicky v jednej nemenovanej Bratislavskej nemocnici... Co sa mi tam nepacilo? Hned po prichode do spolocenskej miestnosti ma zaujal televizor. Bol dreveny, rusky, stary a nefunkncny. Otec spominal ze mali presne taky isty na chate pred 30 rokmi...
Ked sme sa spytali ako tam mozu pacienti vydrzat bez telky a preco nieco nepovedia, dostali sme odpoved : "Nechajte to radsej tak!" Nikto nechce konflikty so sestrickami pretoze ako som sa dozvedel moze sa to vyplatit. Babicka rozpravala ako sestrickami neoblubena, pohybu neschopna pacientka s vedlajsej izby potrebovala o deviatej od sestricky misu na mocenie. Sestra prisla nieco pred tretou...
Z takehoto niecoho je mi na vracanie, neviem co by som robil keby sa take nieco stalo mojej babicke.
Pri odchode z oddelenia som si zas nemohol nevsimnut ze nejako dlhsie cakame na vytah. Fakt si neviem predstavit ako by sa napr. pri poziari ti imobilni pacienti dostali z 11. poschodia. Cakali sme minimalne 10 minut a to su tam tie vytahy 3. Dalsie 3 vytahy su vyhradene len pre personal, ked potrebuju ihned prevoz napr. zo sanitky, helikoptery - jednoducho aby boli vzdy k dispozicii. Je na nich cerveny, dobre viditelny napis ze su len pre personal. No a tak mi prislo na vracanie aj druhy krat ked som v tom vytahu urcenom pre nutne pripady ked ide o zivot a mozu rozhodnut sekundy uvidel vysmiatu cigansku rodinku. Asi 6 clennu, pricom minimalne otec a mama prekracovali povoleny 500 kilovy vahovy limit vytahu.
To je vsetko. Na jednu kratku navstevu celkom dost...
Prajem vam uspesny tyzden a aby ste v zivote museli absolvovat co najmenej navstev v nemocniciach.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára